Parte

So smútkom v duši Vám oznamujem, že nás 20.12.2009 opustil všetkymi milovaný člen rodiny.

Po jeho návrate z ozdravného pobytu ho naša mamka zobrala vyvenčiť a takto to dopadlo.

MIKULÁŠOVINY

Ako každý rok aj tento naše deti oslavovali "MIKULÁŠOVINY". A my ako správny rodičia sme sa zas tešili na rozžiarené tváričky a nezadržeteľne rozdžavotané pusiny našich hadíkov. Mikulášoviny sme sa rozhodli stráviť u dedka Vladka a babky Gabiky v Lazanoch. Staršie sestry sa predvádzali ako vládali ale najmladšieho nepredstihli a tak dedko Vladko fotil a fotil.

Babka Gabika zas predviedla svoje kuchárske umenie a my sme sa ako v tranze napchávali pečenou kačkou s krendlikom, plnkou a kapustou a prekladali to geniálnou marcipánovo orechovo malinovou tortou. Pri trávení týchto "nízkokalorických" pokrmov nás prepadli výčitky a tak sme sa dokopali ku zabehnutiu si pár km v blízkom lesíku, za čo nás matička príroda obdarila krásnymi jesennými scenériami a dobrou náladou. Pre zvedavých bežcov: http://sportstracker.nokia.com/nts/workoutdetail/index.do?id=1860815

Barborka predviedla v natrieskanom kulturáku odvahu, ktorú ja asi nikdy nepochopím a iniciatívne sa prihlásila a ujovi čo bol prezlečený za Mikuláša a všetkým Lazancom zaspievala mikulášsku pesničku a ešte si to aj užívala. Nasledovala výdatná kombinácia a konzumácia sladkostí z červených šuštiacich sáčkov - Dorotkin raj na zemi - náš malý sladkožrútik má iba jedinú konkurenciu čo dokáže držať krok s jej tempom ládovania sa sladkosťami - našu mamku Viki. Ráno Barborka vo vidine sladkostí za raňajkami ("Pred jedlom sa predsa sladkosti nejedia! - koľko krát vám to mám opakovať?) natrieskala do seba dva vyprážané chlebíky vo vajíčku skôr ako sme sa mi ostatní vôbec usadili a za tým fukla pár sladkociniek. Jej detský žalúdoček si to vysvetlil po svojom a poslal chlebíky a sladkocinky pozrieť sa von či sa ešte niekto chystá na párty - veľmi sa rozbehli a skončili až na babkinej plávajúcej podlahe.

Keďže sa nám predĺžený víkend krátil a nemáme to domov práve blízko naložil som háveď po obede do Jumba a vyrazili sme ku nášmu milovanému domčeku. Cesta v pohode - ako to len na našich cestách ide - odtestovali sme nový tunel Bôrik - je fajn, že sa už dá vyhnúť Svitu. Ešte sme stihli na base campe v Štrbe opraviť WC a nakoniec sme šťastne dorazili domov.

Dúfam, že hadíky budú čo najdlhšie veriť vo všetkých tých Mikulášov a Santa Clausov a neviem ešte koho aby sme sa mohli čo najdlhšie prizerať na tie rozžiarené mikulášske ksichtíky.

Tatrovanie

V poslednom čase sa naša rodinka neuveriteľne roztatrovala, za čo som vďačný hlavne našej obetavej mamke :-* . Ktorá nám furt dokonale zbalí veci do jednej tašky - netuším na čo som kupoval take velké auto.

Podarilo sa nám zastabilizovať dvojtýždňový cyklus návštev Štrby. Obdivujem tie naše červíky, pretože všetky statočne znášajú výlety v akomkoľvek počasí. Barborka je už skúsená turistka a ja uvažujem, že ju vytiahnem už aj do vyšších polôh. Dorotka toho roku robila prvé vážnejšie detské túry a zvláda to na 1*. Vždy má nejakú malú krízičku ale stačí nadhodiť nejakú jej obľúbenú tému v sekunde sa preladí a vyštartuje až mám problém za jej malými nožičkami stíhať. Kubko ten zatiaľ plní funkciu živej záťaže na tatovom chrbte ale svojej úlohy sa zhostil bravúrne. Vôbec sa nesťažuje a zatiaľ ani raz neprotestoval poroti našim nápadom - trmácať sa kdesi po hore v daždi a zime. No a naša mamka sa nám po úspešne zvládnutých tehotenstvách pomaličky dostáva do kondičky, takže tuším že ani najbližšia zima nebude nazahodenie - len aby toho snehu bolo. Tento víkend bol odmenou za všetky doterajšie výlety v daždi a hmle.Vymákli sme nádhernú inverziu. V dolinách bola hnusná hustá studená hmla a my sme sa kúpali v slnečných lúčoch. Naozaj nepamätám kedy som v takomto čase šlapal v tričku. Keď sme popíjali čaj na terase chaty pod Soliskom mal som pocit ako v neskorom lete. No a tu mi to nedá trošku odbočiť. Je pekné, že sa tatranci snažia rozšíriť možnosti vyžitia pre lyžiarov ale šlapať po národnom parku a popri tom počúvať romantický hukot naftových drťičov dreva a stúpať po rozrytom teréne od V3Sjek a LKTčiek fakt nieje bohvie čo. Myslím že národný park by si vo všeobecnosti zaslúžil viac úcty. Neviem kde sú teraz ochranári - asi trénujú na zimu aby stíhali odchytávať všetkých skialpinistov, ktorý na vrchu dvojmetrovej snehovej periny "devastujú" naše prírodné bohatstvo. Nieje to trošku zvrátené? No ale to už asi patrilo inde.

Naša ohana (rodinka)

Prvá predsériová vzorka - Barborka



Druhá overovacia vzorka Dorotka



Náš tretí vydarený sériový produkt -KUBKO



Najkrajšia, najmúdrejšia, najmilovanejšia manažérka - mamka na svete - VIKI





Šéf produkcie - JA - Vlado

Sága rodu Oboňových

Tak sága našej prudko expandujúcej rodinky sa začína niekde v hmlistom opare študentských čias. V tom čase sa dve chaoticky v priestore pohybujúce indivíduá stretli na chodbe vysokoškolského internátu TU Košice. Rozdielne povahy, rozdielne názory, spoločné priority - čiže žiadne. Tie priority a kopa voľného študentského času a s ním spojených zážitkov (radšej sa o nich nebudem rozpisovať, chcelo by to samostatný blog :-))). ) nejak stmelili inak nezlučitelné. No a tak to nejak začalo.