Tatrovanie

V poslednom čase sa naša rodinka neuveriteľne roztatrovala, za čo som vďačný hlavne našej obetavej mamke :-* . Ktorá nám furt dokonale zbalí veci do jednej tašky - netuším na čo som kupoval take velké auto.

Podarilo sa nám zastabilizovať dvojtýždňový cyklus návštev Štrby. Obdivujem tie naše červíky, pretože všetky statočne znášajú výlety v akomkoľvek počasí. Barborka je už skúsená turistka a ja uvažujem, že ju vytiahnem už aj do vyšších polôh. Dorotka toho roku robila prvé vážnejšie detské túry a zvláda to na 1*. Vždy má nejakú malú krízičku ale stačí nadhodiť nejakú jej obľúbenú tému v sekunde sa preladí a vyštartuje až mám problém za jej malými nožičkami stíhať. Kubko ten zatiaľ plní funkciu živej záťaže na tatovom chrbte ale svojej úlohy sa zhostil bravúrne. Vôbec sa nesťažuje a zatiaľ ani raz neprotestoval poroti našim nápadom - trmácať sa kdesi po hore v daždi a zime. No a naša mamka sa nám po úspešne zvládnutých tehotenstvách pomaličky dostáva do kondičky, takže tuším že ani najbližšia zima nebude nazahodenie - len aby toho snehu bolo. Tento víkend bol odmenou za všetky doterajšie výlety v daždi a hmle.Vymákli sme nádhernú inverziu. V dolinách bola hnusná hustá studená hmla a my sme sa kúpali v slnečných lúčoch. Naozaj nepamätám kedy som v takomto čase šlapal v tričku. Keď sme popíjali čaj na terase chaty pod Soliskom mal som pocit ako v neskorom lete. No a tu mi to nedá trošku odbočiť. Je pekné, že sa tatranci snažia rozšíriť možnosti vyžitia pre lyžiarov ale šlapať po národnom parku a popri tom počúvať romantický hukot naftových drťičov dreva a stúpať po rozrytom teréne od V3Sjek a LKTčiek fakt nieje bohvie čo. Myslím že národný park by si vo všeobecnosti zaslúžil viac úcty. Neviem kde sú teraz ochranári - asi trénujú na zimu aby stíhali odchytávať všetkých skialpinistov, ktorý na vrchu dvojmetrovej snehovej periny "devastujú" naše prírodné bohatstvo. Nieje to trošku zvrátené? No ale to už asi patrilo inde.