MIKULÁŠOVINY

Ako každý rok aj tento naše deti oslavovali "MIKULÁŠOVINY". A my ako správny rodičia sme sa zas tešili na rozžiarené tváričky a nezadržeteľne rozdžavotané pusiny našich hadíkov. Mikulášoviny sme sa rozhodli stráviť u dedka Vladka a babky Gabiky v Lazanoch. Staršie sestry sa predvádzali ako vládali ale najmladšieho nepredstihli a tak dedko Vladko fotil a fotil.

Babka Gabika zas predviedla svoje kuchárske umenie a my sme sa ako v tranze napchávali pečenou kačkou s krendlikom, plnkou a kapustou a prekladali to geniálnou marcipánovo orechovo malinovou tortou. Pri trávení týchto "nízkokalorických" pokrmov nás prepadli výčitky a tak sme sa dokopali ku zabehnutiu si pár km v blízkom lesíku, za čo nás matička príroda obdarila krásnymi jesennými scenériami a dobrou náladou. Pre zvedavých bežcov: http://sportstracker.nokia.com/nts/workoutdetail/index.do?id=1860815

Barborka predviedla v natrieskanom kulturáku odvahu, ktorú ja asi nikdy nepochopím a iniciatívne sa prihlásila a ujovi čo bol prezlečený za Mikuláša a všetkým Lazancom zaspievala mikulášsku pesničku a ešte si to aj užívala. Nasledovala výdatná kombinácia a konzumácia sladkostí z červených šuštiacich sáčkov - Dorotkin raj na zemi - náš malý sladkožrútik má iba jedinú konkurenciu čo dokáže držať krok s jej tempom ládovania sa sladkosťami - našu mamku Viki. Ráno Barborka vo vidine sladkostí za raňajkami ("Pred jedlom sa predsa sladkosti nejedia! - koľko krát vám to mám opakovať?) natrieskala do seba dva vyprážané chlebíky vo vajíčku skôr ako sme sa mi ostatní vôbec usadili a za tým fukla pár sladkociniek. Jej detský žalúdoček si to vysvetlil po svojom a poslal chlebíky a sladkocinky pozrieť sa von či sa ešte niekto chystá na párty - veľmi sa rozbehli a skončili až na babkinej plávajúcej podlahe.

Keďže sa nám predĺžený víkend krátil a nemáme to domov práve blízko naložil som háveď po obede do Jumba a vyrazili sme ku nášmu milovanému domčeku. Cesta v pohode - ako to len na našich cestách ide - odtestovali sme nový tunel Bôrik - je fajn, že sa už dá vyhnúť Svitu. Ešte sme stihli na base campe v Štrbe opraviť WC a nakoniec sme šťastne dorazili domov.

Dúfam, že hadíky budú čo najdlhšie veriť vo všetkých tých Mikulášov a Santa Clausov a neviem ešte koho aby sme sa mohli čo najdlhšie prizerať na tie rozžiarené mikulášske ksichtíky.